Boli to moje najkrajšie prázdniny. Pomaturitné leto som si užívala plnými dúškami, prvýkrát na festivaloch, prvýkrát s čistým štítom som vstupovala do sveta skutočne dospelých a skutočne niečo znamenajúcich.
Pamätám si, ako som tam prišla. Bola poľadovica, spoje meškali a ja som sa bála, že to nestihnem. Tak som si vzala taxík spred stanice a keď som uzimene kýchla, taxikár sa na mňa oboril, že ak odo mňa dostane nejakú pliagu, tak sa mi príde poďakovať. Aký mrzutý hneď na začiatok roka. Nešťastník.
Vysadil ma na Palisádach a ja som v dlhom čiernom kabáte vošla dnu. Bola to scéna ako z filmu. Veď sa aj patrilo, na filmovej fakulte. Zo stropu im viseli pásy filmov a všetko tam pôsobilo strašne umelecky. Dostali ma. Absolútne. S nádejou malého dievčatka som sa obzerala po priestoroch vysokej školy a tešila sa. Strašne prestrašne. Vedela som, že tam patrím, vedela som, že toto je to, pre čo som žila.
Vzali ma. Lebo som to chcela. A ak niečo veľmi chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dosiahli. A ja som veľmi chcela. Veľmi veľmi.
Keď som potom prišla už oficiálne, ako člen toho stáda, ktoré sa hrdo nazýva umelcami, bolo skoré ráno. Je to jediná časť Bratislavy, v ktorej necítiť ten odporný smog a nepočuť hukot áut tak zreteľne. Postavila som sa pred fakultu, bolo stále ešte len také šero, rozvidnievalo sa, slnko iba nesmelo vykúkalo spoza oblakov, akoby sa bálo, že ho ktosi zahliadne.
Zamilovala som sa. Do školy, do prostredia, do pocitu, že niekam patrím a nikdy to nebude inak. Okolo nebol nik, tak som víťazoslávne rozprestrela ruky, akoby som celú tú obrovskú budovu chcela objať a pozrela na nebo, aby mi zasvietilo to slnko na tvár, trochu ma pálilo v očiach, nech viem, že som hore a nespím, nesníva sa mi.
Začula som zvuk. Gitaru. Otočila som sa a na tráve pod Pálffyho palácom sedel muž. Alebo chlapec. Premeriaval si ma, začal si vybrnkávať Always on my mind a mne sa to páčilo. Asi tak trochu aj on. Ale videla som ho prvýkrát, tak som sa len vzala a šla dnu, lebo som chcela byť prvá, ktorá sa podpíše do knihy prišlých.
V tej deň som objavila dve svoje vášne.
Umenie a Harryho :-)
Sally
Komentáre
zimomriavkuje ma:)))
super:-)
Bonnie:)))
http://bloggeri.blog.pravda.sk/detail-ked-harry-stretol-sally.html?a=86d42dd6caf285accb7e28113bfe6878
prisla som napraskat
Bonnie:)))
http://www.youtube.com/watch?v=VI94AsuvUUA
moja,
eeej, moja:)
Nedocitala som, tesila som sa (predcasne) preveľmo, ze som Ta na hruskach nacapala:)
Harry& Sally :))
hrusky nemam,
jeden recept mam:)
no,to si teda
ale aspon zostanes stihla:)
vyborne,
dakujem Ti
tak sa
to mam ja vediet, v com si?
Idem si naliat vysokokalorickeho americkeho napoja a k tomu zahryznem vysokokaloricku cesku cokoladu s orieskami:)))
Ako kulisu pocuvam Elvisa, ked uz sme ho dnes spomenuli:)
tak ked to ty
:)))
Ty mas 4 , z toho 2 orieskove? A preco ja len jednu????
coze?
...lebo asi preto...ze ja som ich este nestihla zjest:-)
A ak niečo veľmi chcete, celý vesmír sa spojí, aby ste to dosiahli. A ja som veľmi chcela. Veľmi veľmi.
Krásne dni ti želám
Bonnie,
Hovor si som sýta, nie som sýta.
A vieš, čo som sa raz dočítala? Že ak pociťuješ chuť na sladké, napi sa uhorkovej vody. A vieš , že to pomohlo. Vlastne som ani nechcela sladké.Len niečo, čo sa prehĺta. Kúp si tyčinky a pomaly ich žuj a zapíjaj vodou. Budeš sýta.
Vas26,